tečieš si rieka
a tvojim ramenám je fuk
kto sa bozkáva pod čerešňami
objímu iba tých
čo skočia do teba
si stále rovnaká

nezastavila si sa ani vtedy
keď sme tu my dvaja
pod bzučiacou korunou
perami kvitli s májom
v predlohe
prudko romantického obrazu
a košaté nevesty
hádzali na nás
belostné konfety

bola som
tak čisto
obrovsky
prešťastná

a do rozprávky zazvonil zvonec

potom si bol ešte viac šťastnejší ty
po ozname z mobilu
že sa ti narodil syn