Je noc a vo mne náhle svitá.
Hoci tá farba nie je taká sýta
ako zem. /Pod nohami./ Horí.
A v duši nenásytné, hladné tvory.

Je deň, však súmrak pomaličky kráča
aby sa svetlo skrylo. /Začal.../
Na brehu zádumčivá ryba
čosi jej ... akože to nazvať. Chýba.

Po dúhe nebo. /Ostro belasé./
Z príbehu pieseň. V čudnom dvojhlase.