som iba zrnko v Oku
v krajine nikoho /a všetkých/
nie celkom uzemnená

ako keď suším bylinky
niekedy ich odfúkne
alebo samé odídu

potom sa prinavrátia
s úplne inou farbou
a vôňou

každý sa raz dočká
dňa ktorým sa končí
slobodne prežité

vydávam sa

na cestu za svetlom
a verím
že ma podržíš