pod jabloňou štyridsať
v tele dvakrát toľko
žihadiel

vinič si šepká s vánkom
ohnivé božstvo vypaľuje trávu
a stále neprší

/už viem aké to je
byť stromom
s odťatými koreňmi/

... je nedeľa
čas na tiché rozjímanie
takmer znesiteľné

z r a n e n i e
na niekoľko životov