I.

nemám ti viac čo povedať
znela druhá odpoveď
z krvavého monológu

hoci sa tvárim
už viac nepatríš
medzi mojich osem divov

užitočný bol len
snáď ten modrý dážď
zafarbil mi ústa, vlasy

dýchanie


II.

ostal však pri mne
dopoly vyprázdnený kalich
no jed sa nevstrebal

unikla som jej
kým si lačne olizuje
vyschnuté pery

zatváram okenice
a paradoxne sa pýtam
koľko

to ešte potrvá