lož

pošpinená pamäťou
sa mece a súloží s písmenkami
smiešne živorí (nesmieš uveriť jej smiechu

sme tí
čo dohrajú etudu smetí a osamejú)
v podzemí spáva s čertmi

ubitá rannými zvonmi
ticho sa tichom spíja a vo mne bledne
tma

(už aj tá zlenivela)

.

ovocie

v to ráno som sa modlila:..strhni ma!
ale nie tým spôsobom nedozretých
nechaj nech pozerám

nech

mi zima tvrdšia ako hrob
na dne záhona neistými trojhmatmi
nakreslí šablónu o vetvení a nebo zoslabne

deň predtým ako na teba zabudnem
mi postrhávaj ploty akoby som bola sad a krič
krič moje meno

ako kedysi

Pane