"Už budeš písať otvorenejšie?"
A ja som práve chcela súkromnému
bytiu vykrútiť krk.
Poetický, lebo ešte mal ďalšie,
čo neprehĺtal a upevnený zvonka.
Odpovedám nielen podobenstvom,
byť doslovnou som sa naučila
v zachyteniach.

 

Opretá o kmeň javora
sa odosobňujem pastelkami,
leto ich zmiešalo ako
posýpku pre kalorickejší vnem,
beriem plné myšlienky
a hádžem ich na vybetónovanú
záhradu.

 

Bránka a zvonček.
Fungujú so želaním podísť bližšie,
do udomácnenia,
ktorým je kárička na dvore
pamätajúca si nejednu nezbednosť,
zase som u starých rodičov,
možno sa pristavili oni,
aby návštevy u mňa
nehľadali nocľah.

 

Na mojom pozemku žiadne
rozvetvenia,
stružliny z pohladení,
iba ak chróm zapustený
do sklených očí,
bohato spomínam,
lebo chudobné obdobia
mi zarovnali nervy
do radu, kde prvý a posledný
klamú tichom.