Hľadám ťa v tvojich spôsoboch,
keď na balkóne prešľapujem
medzi časmi,
martýrovi to stačí,
opalky vedia svoje,
ako aj sparené zrnká vo výlevke,
upchávame sa navzájom.

 

Dochucujem dni ,
len štipľavosť sa sype sama,
nie, nezveličujem,
k spútaniu pozornosti
som otočená chrbtom.
Keď ma zvečňujú ukazovákom,
poznanie, kde vtedy fotíš ty?

 

Pískam si,
bubienky sa idú zbesniť,
ale poblúdenec zaberá
viac nepohodlia,
guľa z hélia a vodíka spálila
cit pre šťastie,
iní v nej vidia slnko, žltú, teplo.
Aj ľudia sa delia na druhy.

 

Píšem ti, následne vyškrtnem
tú, ktorú nemáš rád,
ibaže v umlčaní sa strácajú
nárazy,
obsesie,
naliehavosť,
útržkovitá sa ukladám do zvitku
a márne rozmýšľam čia som.