Som. Láskyplný starý strom.
Už dávno. Nespievam nám dvom.
Som ty. My. Dvaja. Sem-tam ja.
Láskavá drsná idea.
 
Som tá čo berie. Sebe dych.
Na tenkom ľade lesklých krýh
tancujem smrti. Pre radosť.
Však ver mi, často mávam dosť.
 
Dosť tvojich hlasno-nemých slov.
Spútaných nežne, do okov.
Tancujem smrti. Sebe. Nám.
 
A všetkým osamelým. Postavám
čo viažu uzly na trikrát.
Kým príde osudový. /Hmat./