musí tu zostať chiméra-

 

nad slovami držím stráž
a zaostrujem ženou
alebo obrátene

 

môže ťa spasiť
že si iba spal

 

nenaučili ma žiť obojako
ale svet už veľmi pokročil
nedokážem sa podať po vetre

tak rozbíjam neozajstné na krasohľad
tým si gravírujem cestu
ktorá ma zajtra ušliape -
ako olovená noc
kde sa z každej smrti vstáva
a ráno - ráno je ešte dlhšie

v polohe vraha
to robí veľmi pomaly

čosi mi navráva-
zamiluje si ťa pre reč
previaže jablká stuhami
potom zamkne
nadýchneš sa prachu až po strmene

 

opustený
chceš zomrieť len pre to
čo si nenašiel

unikneš

vezmeš si namiesto nej smrtihlava
ale oživí ťa
ver/š

-

keby ich nebolo
niet kam ujsť