dospelý plač
victor 18.7.2014 | 22:19
trošku mladšia báseň
už nie výhonok ale hranica
tým
že sa toľko zbiera
z tkaniva
čo neprešlo rovnaké až za teba
sklonenie
k ústam z úst
1
chcem sa tiež skryť
ako prach v zvone
a potom striasť
do mäkkej srsti zvuku
priehľadnosť
čo sa iba chcene vyzlieka
na teba a na mňa
pozeráme predsa tým istým
jazykom ktorý je
celým tvoj
plod
2
zatiaľ čo tlčie
do rebier podchladenej posteli
prezradí ma
rozstrapatenosť v zraku
žilky po tebaobliehaní
nezaprú
sen pre nechápanie
roj duchmi
aj nepotlesk
keď sa zebra dopasie
na mojej samote
znova niečím pribudneš