náhlivo tlačíš nohy do mosta
do mosta zbledneš nezaspíš
chladnúca na sklo za sklom níž
v sivej duši je duša šedastá

 

z vlčích bol mesiac ten bledo bledý
ľahko ho svorka strhla spiacim
s pomocou vlastne bez pomoci
nesmie byť nik kto by naposledy

 

chcel aby si z mosta na moste
klesla a rovno vlkom
medzi hrdlá - hrdlá poproste

 

vrátim ti spin čo zmĺkol
vo mne niet srsti tak žalostne
som oblý od oblúkov