možno sa zháčiš
z podobnosti dňa
hore vystreľujem dažde
s ktorými si
myslím
rada
 
pravdaže nie som poľovník
vystielam žalúdok
pre útulnú empatiu vo vrecku
 
počúvam ťa sen
prichádzať z Považia
keď vnútri nespím ako vonku
 
odbočíš slnko
a ja pochopím
 
že tento deň ti príde
na kožu príliš slnečný
 
zatiahnem rolety
nechcem inak
len priliehavo vidieť cez ľavý bok
 
tvojimi svetielkami 
keď vnútri nespíš ako vonku