lunárne milovať
dosť strachu o bielu krv

vietor zastrúhaný v nadoblačí
chute lipnúce za alabastrom
viem z teba
kadiaľ na šiju
a od seba prečo
sa netrestať dažďom

čo zahoľuje až vyzúva
 
rovnako stále padá
na bubon z lonovej membrány

pripúšťaš kruhy ?
 
sú dielom vody
ale nafúknuté
dielkom hláv

možu byť pod očami
ako ortuťové guličky

alebo úložiskami
ktoré nám zachránia dýchanie
 
prechádza sa po rieke
akoby hlava vytŕčajúca z tmy
 
naraz aj mne ju ponorí
v mate anemického peria
sovia podobnosť
 
tiež pod nocou dýchaš na listy ?