vysoké steny - ťažšie pod nimi
sa odvracajú rána hodiny
keď ticho vôbec nedohára
dusia sa v prázdne ako spara
 

a nedočiahnu do mrakov
samy sa plazia po takom
nepokojne zvláštnom dvore
viac zúfalé ale ktoré
 

tam blúdia všetky pre teba
otvoriť - iné netreba
pre večnosť a právo úst
nezamykaj - nedopusť