Lesné dieťa

 

V zasneženom lese sa plazilo odhodené dieťa. Jaskynný škriatok ho prijal do služby. Z dieťaťa vyrástol vlk. Škriatok sa s ním oženil a spoločne vyplienili niekoľko dedín. Raz sa do lesa vydal starý lovec. Sledoval vlčie stopy a našiel pozostatky neznámeho cintorína. A hneď za ním stál opustený mlyn.
Vo vstupnej hale objavil zaprášený koberec s podivnými ornamentmi. Lovec vyšiel von a zhodil mlyn do rozbúrenej rieky. Koruny stromov sa nepokojne zachveli. Ozval sa vzdialený krik. Lovec napokon koberec rozprestrel vo svojej pracovni. Za celé roky ho ani raz nevyprášil.
V meste sa za to tešil patričnej vážnosti a úcte.

 

 

Myši žijú na podkroví. Matka žije v kuchyni. Myši sa zlietajú. Matka drhne nože. Otec narieka. Išla po ulici a zmizla, hovorí.
Hľadá sa žmurkajúca fólia. Myši schádzajú po schodoch. Matka drhne nože. Schody vŕzgajú. Matka škrípe zubami. Žmurkajúca fólia je na dne jazera. Takmer nikto o tom nevie. Matka sa poreže a zanadáva.
Myši začínajú strašiť.

Stav núdze

 

Dávid sa raz vybral do mestskej knižnice. Plecia mu ťažil batoh plný kníh. Dávid knihy zo zásady nečítal, zato si ich rád požičiaval. Aké však bolo jeho prekvapenie keď zistil, že knižnica je zavretá. Len lístok na dverách oznamoval, že v nej práve prebiehajú demolačné práce.
Pochytil ho spravodlivý hnev. Budova bola tichá a nezdalo sa, že by sa v nej pracovalo. Dávid chvíľu dumal, potom ale knihy zanechal pred vchodom. Zodpovedne k nim priložil aj svoj čitateľský preukaz.
Potom zašiel do vedľajšieho obchodu. Blúdil medzi regálmi a hľadal nové knihy. Čoskoro sa však naňho nalepil mohutný chlap s ryšavou bradou. Sledoval Dávida až do oddelenia mäsových výrobkov. Pri chladiacom boxe ho schmatol za golier a odviedol do podzemnej šachty obchodu. Blikala tu len jedna stropná lampa.
„Chcel som len vrátiť knihy,“ zakvílil Dávid a ukázal na prázdny batoh. Chlap povedal, že to nie je bezpečné. Po obchode sa potulujú ľudožraví zbojníci. A okrem toho je zákaz vychádzania.
Zamkol Dávida do chlieva a vrátil sa za kasu.

 

 

Hľadá protézu, cestu k nej však neoznačuje žiadna tabuľa. Snaží sa kráčať rýchlo, zo spánku ho však pravidelne vytrháva krik vší. Hlavy plyšákov už rastú len sporadicky, napriek tomu čochvíľa zakopne o nejakú prezretú hlavu. Dužina je sypká. Detektív bafká z fajky. Mladá žena si čistí zuby. Kuchynský stôl je oblepený leukoplastmi.
Vytrhnutý zub sa kotúľa dolu kopcom. Nabaľuje na seba stále ďalšie a ďalšie vrstvy snehu. Hmla nad jazerom. Šplechot, do tmy sa vznesie akýsi vodný vták. Na cestičke opustená drožka. Kôň prežúva bič medzi zubami.
V umývadle sedí starec. Je to len chlapec v tele starca. Píše list. Z kohútika tečie voda. Papier je rozmočený, trhá sa. Starec ho napokon spláchne a schúli sa do klbka. Voda mu dopadá na škvrnami posiatu hlavu.
Vietor otvoril okno. Vykukli hrable, ale hneď sa zase odplazili do kôlne. Straší tam. Tými cestami už nikto nechodí. A možno je to tak lepšie. Ešte stále odtiaľ občas vychádzajú bezmäsité kozie plášte.