Keď sa vrátil z trhu, slnko začínalo zapadať. Muž rozbalil mastný kus mäsa a vnoril doňho nôž. Čepeľ narazila o niečo pevné. Zarazil sa. Priložil k mäsu ucho. Vo vnútri niečo hrklo. Prerezal ho v jeho strede. Vnútro bolo vypchaté ľadovými kockami. Jednu vzal do ruky a obzeral si ju. Bola hladká, obalená vrstvou tuku. Skontroloval čas. Štvrť na päť. Uložil mäso do svojho lekárskeho kufríka a vyrazil.

 

Stánok našiel ľahko. S pribúdajúcou tmou sa ľudia vytrácali. Niekoľko predajcov sa už tiež zbalilo a pulty na ich stánkoch zívali prázdnotou. Starena tam stále sedela; v ústach špáradlo. Kopili sa pred ňou kusy mäsa. Viseli aj z hákov a v tme vyzerali ako zvláštne, pochmúrne ozdoby. Muž pristúpil k pultu. Starena ani nezdvihla zrak.
„Pamätáte si ma?“ spýtal sa. Zaškúlila naňho jedným okom a pokrútila hlavou.
„Nakupoval som u vás. Dnes,“ poklopkal po lekárskom kufríku. Vysypal mäso na pult. Niekoľko ľadových kociek popadalo na betón.
„Viete mi to vysvetliť?“ spýtal sa. Pokrčila plecami. Muž mlčal, čakal.
„Asi aby sa neskazilo,“ usmiala sa. A sklopila zrak, aby dala najavo, že vec považuje za vybavenú. Muž cítil ako sa mu do hlavy ženie tlak.
„Z čoho to mäso je?“ spýtal sa ostro. Starena mlčala. Začala baliť svoj proviant. Na muža sa ani nepozrela. Ten tam len stál a nedokázal sa pohnúť. Poobzeral sa. Aj to málo zákazníkov a predavačov už odišlo. Stánky spustli. Trh stíchol; vyzeral ako cintorín. Konečne sa spamätal. Odvrátil tvár a vykročil. Vrelo to v ňom. Taký hnev snáď ešte nemal. Začul jej hlas:
„Pane! Zabudli ste si mäso!“
Zaťal zuby a zrýchlil. Neobzeral sa. Zašiel do vedľajšej uličky. Výklady zhasnuté. Do noci svietili pouličné lampy. Oprel sa o stenu. Čakal. A čoskoro ju zazrel. Hrbila sa pod ťažkým batohom a tackala sa po chodníku.

 

Pustil sa za ňou. Starena zastavila pred ošarpaným panelákom a vošla dnu. Muž pristúpil ku dverám a prezeral si menovky. Chvíľu váhal. Napokon sa otočil a posadil sa na lavičku pred budovou. Zapálil si. Sledoval tmavé okná. Čakal, ktoré z nich sa rozsvieti. Dofajčil a odhodil špak. Pozrel na hodinky. Uvedomil si, že lekársky kufrík má stále otvorený. Zacvakol ho. Zaklonil hlavu a privrel oči, okná nespúšťal z pohľadu.
Noc plynula pomaly a on takmer zaspal. Pretrel si oči a skontroloval hodinky. Ani jedno okno v paneláku sa nerozsvietilo. Vstal a odpľul si. Čoskoro bude ráno.
S rukami vo vreckách kráčal preč. Lekársky kufrík ho udieral do kolena.