ako malý chlapec
zohýnam sa
pre gaštany na zemi
 
prítomný okamih sa nevráti
oblaky bez pohnutia
tiahnu do lóži
 
príroda začína hrať svoju hru
žmurká  na mňa
spoza opony
 
na opadanom listí odtlačky
po jej ladných krivkách
po oblej jeseni