si závažím na krku
ktoré neviem niesť
naučím sa
zažiariš ako šperk
 
aj tak je šťastná aha
vykrikuje hrdá mama
 
postupne strácaš farbu
lesk
premena na kameň ma hnevá
kým pochopím
nahrádzam ti nohy
chorú dušu neliečim
 
visíš stále
na tej istej šnúrke
v semišovom puzdierku máš skrýš
nepýšim sa tebou
ani neťažíš