nemôžem -
sklenú mimiku a tvár
akou nám klauni nanášajú ilúzie
a chcú stlmiť ťažké spovede
aby sme sa sami od seba nadýchli
 
som úplne naspodu
asi nevieš o takej tme
iba pod snehom
čo začal príliš skoro a netuším dokedy
 
vydrží vzduch zbavený tvojho odrazu ?
ktorému som sa ponechal
a dôveroval tajomným anomáliám v (Nabokovom) oku
ešte na plátne z minulosti
 
kde je ten bod - odkedy ?
uveriť ? - či si len neživila slabosti hypnózou
či teraz prevahou nespaľuješ
 
          -- čím som ťa kedysi dávno na diaľku
              zbavil samovzražednosti
              potom do nej vrátil
              (a zo zásluh som si potichu vygumoval - skromné akoby)
              lebo toto nevidno na mojom krku --
 
          -- až teraz
                  keď ťa už niet ani jedným odpustením ani slovom z venovaných kníh
                  a pravdy sa povešali ako siroty v epizódnych filmoch
             kde je sila vstať ? uniesť tento psycholabyrint
             zrátať dni na bolesti po čiernych vlasoch (Electry) --
 
kde je sila vo vete ? :

                              „ klamem iba iným ale tebe nie “ 

bolo to tvoje prvé klamstvo
moja prvá prehra
po ktorej som ešte neodišiel ?
 

 
- a mal som ?
prestať ospravedlňovať rozmary ako práva Bohov
rovnako rozpoznať rébus druhej porážky :
                              „ budem tvoja dokiaľ budeš chcieť “
ako to ? vari neprehrávame spolu ?

 
iba ja si mám povyberať z hrdla čierne vlasy a úplne ťa odhrnúť ?
ako dávno ma už nenosíš ?
kedy si sa prepúdrovala opláchla ruky (ach tá podoba s Pilátom)
a na rozdiel od minulosti vyrovnaná bez známok smútku neprotirečila si mi - ?
ako som mohol chcieť ?
to nemá byť sólo o mne sólo o tebe
 
všetko čo tu zostalo sú zadusené spojenia
 
z každej dôvernosti z prázdna za tebou z každej arytmie po kratučkom spánku
drobím sa a tmavnem na tie miesta
kde sa verše a skutky intímne predbiehali so snami o dokonalosti
                                  
         -- ale teraz ?

                       už nemôžem --