Aj napriek búrlivému letu,
strmému pádu z ríše divov,
/cvrček hrá pomaly a clivo/
zostávam otvorená svetu,
 
v ktorom sa každý kamsi náhli.
Za jasom nadpozemskej krásy,
v domnienke, že ho niekto spasí.
V prežitých rokoch, čo sa zdali,
 
však možno dočkáme sa jari.
A znovu odhodlaní ľúbiť,
zmažeme všetky staré sľuby.
 
Aj ten o hneve, čo sa tvári,
tak ako panák z mokrej slamy.
Je ešte stále /?/ ...