Zmok svieti v prievane. Dotkni sa premietačky: v sekunde zostarneš.
V kurníkoch praská tma a mne ostal len špenátový pes.
Krajčír zdesený pantomímou. Ostatky soli.
Do ľadu jastríme. Odlievam si z tváre. Nanovo skladám kosti a mrazy.
Ryba hluchá ako pygmej, roztečený smiech,

vlní sa medzi drobkami hviezd. Cesta sa orosila konármi.

Do tváre sa vkráda polnoc, mačka či leguán. Prelud. Dĺžia sa tiene hlások,
opadávajú žlté hromy. Ponáram sa po kolená do výkrikov.
Priehľadné útesy, otrhaný strach. Zaspávam na rozdrnčanom kopci.
Hromadia sa tu cestovné kufre a lekársky plášť
zavýja v zadnej uličke. Chodievali sme tam

ako deti. Vchod bol vyrezaný v starej skrini.

Už zaspali aj vlkodlaci. Už zaspali aj upírie kukučky.
Skorodované lístie. A z hliny vyrastá lepkavo letný podvečer.
Šrafované postavy pobiehajú po sklenených poliach,
oranžové prérie, mŕtve kočíky.
Len hukot hmyzu nám stále brní v ušiach.