Nikto nechce, aby si zostávala doma
maaty 3.8.2015 | 20:36
na konci pasáže stála žena
vedela zapnúť svetlo
v betónovej tme
izolovaná v cudzej metafore
spomínam
spomínam na cukrovú vatu
a ešte žihadlá
čo som ti tak závidela
oslovovala som tie „ skurvené osy“
tvoje boli včely
tvoje boli navigované čajky k čaju
závidela som ti slová
až neskôr som pochopila
že slovo je dobré
ale čo môj jazyk
opuchnutý jazyk
jazyk bez voľnosti a priestoru
chcem vstať z mrtvych
a uchádzať sa o miesto učiteľky
budem učiteľka umeleckých remesiel