Nedá sa už riadiť podľa teba.
Ukazuješ trištvrte na zbláznenie
a tie druhé, biologické
tiež už  odtikali. Niekam
k purpurovo temným riekam.
 
Zvliekam si kožu bezútešnej ovce.
Odlietam k moru. Na koberci
z motýlích krídel ti zaspievam.
 
Nebo sa vyjasňuje. Čajky nie sú
také hlučné. (Ako predvčerom.)
Stručne a jasne. Hladina sa ustálila.
Ryby zostali mĺkve. Ako vždy.
 
V očiach mi šumí oceán,
večerom sa nesie
zamatový šelest zabudnutých dní.
 
Odplavilo ťa. Už ani piesok
nie je ten čo býval.
Príval vĺn ma hreje ďaleko viac
ako plamienky.
 
 
Ešte sa pootočím
v kolotoči snových zimomriavok
vrastiem do sveta.