...strácame sa
 
v zrkadlách
akoby
sme to ani neboli my
stigmy v útrobách
volanie
o niečo dlhšie ako
minule
zastavili sme sa
na slovíčko
zdá sa že máme
málo
 
...seba
 
vidieť v okovách
neznamená
nutne potrebovať
vzlietnuť
v kaleidoskopoch času
v márnosti
akási večná milenka
ma obopína
skrz duše vyzváňa
už od rána ten istý
 
...tón
 
v mračnách sa ukrývajú
hlasy
odniekiaľ vyviera zlatý prameň
nespíš
a ani nepočúvaš
a slov je stále menej
pocit že nemôžeme
mať všetko
 
...prežité
 
sa stáva skutočnosťou
kto sme
a kam spejeme
vo víre nekončiacich
spriaznení len so sebou
naslepo ukazujúc
nesprávny smer
a vôbec kto a kedy
zažil v nás otvorené
 
...dokorán
 
sme iba raz za život
aj keď to pomyslené
sa možno môže tváriť
ako to
 
...ozajstné
 
je vskutku neprežité
a iba máloktorí
majú to šťastie počuť
kvílenie zabudnutých
vyschnutých
jabloní