nádoby vyschli... žaby
si k ústam pritláčajú perly
namiesto náušníc si dáme
nahý vesmír
bude sa v nich odrážať
celý kolobeh... svet
my v ňom
neexistujeme
 
akoby tu a náhodou
 
milujem básne
v ktorých sa pohojdáva
čiasi bázeň
pohodená vetru
 
akoby tam a mimochodom
 
sme sami ...tu  a všade
naokolo
zívajú hladné vlky
 
ticho znie v prázdnotách
 
 
stále však pretrváva
kráľ dáva zbohom
poddaní
sa unáhlene valia
k náhrobkom
 
v sne živý sen
tváril sa mierne pračudesne
očarujúca melódia
uchvátila spevom
modlitbami
priblížili sme sa
 
k znovunavráteniu
do seba