stromy popri rieke
vystierajú holé prsty do vzduchu
povedomá vôňa 
naznačuje nový príbeh
láka ľudí na hrádzu
 
starčekovia na bicykli
tváre pokrájané vekom
v oku náznak šibalstva
kŕčovite držia riadidlá
zaberajú do pedálov
zadýchaní čosi ševelia
 
cestou späť
už potichu
iba náznak úsmevu
 
nechcú čakať doma v kresle
ak má prísť
nech radšej za letu