Zasadil chuť
a tak príbeh vyklíčil.
Ako zo semienka strom
ako zo zastreného prejavené.
Pritom vnímal zlom
keď skúšky boli pripravené.

Čo je presné
na tej ceste seba,
do rádu chladu prvej lekcie.
Potrebou je plátno tela
plátno svetla sveta
mysle.
Skrátka, priestor projekcie.

Nesmrteľnosť.
Tá časť chladu, ticha
temnej tvorby, úprimnosti
desu i akcie.
Tvorí sa  a cestou vzniká
z lekcie do lekcie.

Nepýtame...
I tak život dáva presne šité
bôľom vžité koncepcie.
Nálady sa vyvliekajú,
sťa niť z ucha ihly.
Čo pokorne vítam
lekcie však ďalšie pýtam...

I čo by sa len  uhlom mihli.

Učím sa tak lekciami,

učím v žití rádu.
K nesmrteľnosti života,
kráčam, k živému

tak nekonečnému hladu.