v tom meste ju pozná takmer každý
 nosieva oranžový šál
karované sako
a v jeho vreckách premoknuté hárky
ktoré pripomínajú egyptské zvitky
jediné čo sa z nich dá ešte vyčítať je
... navždy
 
večere trávi  pri ošumelom zábradlí
s ktorým si už vytvorila  vzťah
 zahĺbená do svojich myšlienok
 akoby čakala na niekoho
na nejaký spoj
 alebo kedy sa stane znova ženou
 tou ktorá vdýchla tepnám život
 
život ktorý odcestoval v tú  noc
 posledným vlakom
 ostali po ňom len hrdzavé koľaje
 pokryté inovaťou
o ktorú sa postarala  jeseň
 svojim sychravým krídlom
 
zahĺbená do seba
vdychuje si do dlaní
poslednú nádej
teplo teplo...  znie jej hlavou
zatiaľ čo inovať  zbavuje stromy
 ňou kedysi vytvorených tónov