Zas prší ako vtedy
Keď naháňal si vietor, čo robil vlny v obilí
kde ľakali ťa vyplašený vtáci...
Po kvapkách padá detský chór
 
Máš na strnisku srieň
Hľadáš stopy v kalužiach, v tichu premostíš
Plávaš časom ako list na jeseň
Ako film, v kine bez hostí
 
Tratíš sa v stopách, v obrazoch
Si hladina, čo splýva s hmlou,
pár fotiek šepká tvoje meno
vietor vzdychá nad zemou
 
K oblohe rozpažíš, pýtať sa chceš
keď svetlo mizne do jesenných hôr...
veď po daždi rastie les
a dieťa v srdci má svoj tichý zbor