Náš pes raz spozoroval západ slnka. Udivený nepohnuto dlhšiu dobu hľadel na neznámy kotúč presvitajúci cez steblá trávy a riedke konáre stromov na konci lúky. Dokonca sa postavil na zadné nohy a do pamäte sa mi tak zakreslila jeho úsmevná póza zvedavej surikaty.

Potom pozrel smerom ku mne a v očiach sa mu miesto odrazu slnka zablysla otázka.

Určite by som na ňu vedel odpovedať, no on sa ju nevedel opýtať.

 

 

Noc

V tú noc pes často kňučal zo sna, akoby ho ťažil sen, v ktorom mu niekto neprajný kradne kosť.
No možno iba trápila večer zrodená obava, že ráno už neuvidí vychádzať slnko, lebo to len  my ľudia sme stratili bázeň pred svetom a jeho tajomstvami.

 

 

Ráno

S príchodom slnka ma privítalo víkendové ticho na sídlisku. Balzam na uši pre mestského človeka. S jednou chybičkou krásy ...

Niečo sa určite v noci muselo prihodiť, lebo zrazu som nepočul obvyklý ranný spev drozdov ...

Tak možno preto pes kňučal zo spánku. Poznal odpoveď, no ja sa ho na ňu nevedel opýtať.