prchavá vrchná
niekde v hellade... Akákoľvek podobnosť so známou českou komédiou je čisto nenáhodná. Lebo osoby a udalosti vystupujúce v tomto minipríbehu sú čistou realitou. Túlal som sa večerným nábrežím Párgy. V pravej ruke plechovka amstelu, v ľavej igelitka s tiežpivom. Taverny boli tlmene osvetlené pripitými očami, zväčša škandinávcov. Cvrlikali cikáty, citary aj gitary. Pristavil som sa tam, ako hrali stereoblúz tí dvaja z plagátu, sadnúc si na múrik vedľa kandelábru. Oproti červenému znaku, logal som rovnaké - s cenovým rozdielom troch evrí a vychcaným pocitom Maloslováka. Na múriku sedelo nás viac. Vedľa mňa asi Dán, ktorému neušlo sa miesto pri stoloch oproti. Mal výbornú náladu aj tak.Vďaka pendlujúcej sličnej čašníčke, čo ho vo štvortaktných intervaloch kontrahovala s pivomokrom . Pridával jej päťeurovku k obojstrannej spokojnosti. Kým nedošli blonďákovi drobné. Pre ňu našťastie, z bezodna buksy vylovil päťdesiatku Podal ju jej nanútene. Zvrtnúc sa úsmevnou polpiruetou, odplávala do sľubnej tmy. Nezmohol sa za ňou vynadívať...Ešte dlho dumal do dusnej tmy ... Po čase ponúkol som ho pivom. Venoval mi plechovkový úsmev ...
Léta Páně 2014, dne 9.2. věnováno autorem
eLVe
|