Ďakujem obom za prečítani a vyjadrenie. Z môjho pohľadu je to viac meditácia (lyrický rozhovor) ako narácia, z oboch je tam čosi. Mne to v menšej miere pripomína naratívnu poéziu (alebo teda poéziu v próze), čo ale neznamená, že čitateľ nemôže mať iný pocit, ten je každému vlastný. Poézia v próze, viem si predstaviť mnohé básne napríklad od Ch. Bukowskeho.

Pavel D. F. : myslím si, že lepší abstrakt ako je Váš, by som nenapísal. Presne takto som si predstavoval prípadný (ak vôbec nejaký) "prenos" na čitateľa. Aj ten pocit "nádeje" je skôr odstup v múdrej skepse  ako v možnom zadosťučinení... :) 

Za mě dost složité myšlenky autora psané bez váraznějších básnických prostředků -  snad by bylo srozumitelnější napsat formou poezie v próze, tedy do řádků... jen názor.

Text k zamyšlení, který vyznívá jakoby smutně. Alespoň já to tak vidím a cítím. Možná je v něm dovedně skrytá naděje, ale tu nedokáži popsat.