vždy na konci jesene

som si odstrihla vrkoče

pozametala predsiene

a zamkla komory

plné plodov čudných tvarov



dňu sa darila okrová





pritúlila som sa nohami k svetlu

zrkadlu po predkoch

natiahla novú kožu

zhodila plášte z ihiel



podľa starého rozvrhu

bol to čas mrcín a albatrosa



čosi sa deje



ešte stále si zapletám vrkoče

a predsiene sú plné pavúčích pľuvancov



                                                             táto zima trvá
pridlho