Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
..bútľavenie
začala som sa počúvať

aspoň som prišla na svoju novú úchylku
už sa nerozprávam so sebou
hovorím všetko tebe

je dopršané
je tak dôkladne dopršané
že aj kroky v tráve hlasno čľapkajú

slnko pritláča chrbát k ohrade a stromy
tak veľmi stoja
bez pohnutia iskrivo odrážajú lúče

vidíš to kmitanie?
väčšie i menšie okrídlené bodky
takmer priesvitná náhlivosť
splniť svoje poslanie
rozmnožiť sa či byť zožratý?
-
a my?
ja?
a on?


chlap o dva ploty ďalej potácavo
láska rozložitý chrbát koňa
žena s deťmi utiekla pred sekerou v jeho rukách
tak zlosťou podpálil dom a sedel až sa zošúveril

čo to robia tie naše barance
hodnú chvíľu stoja bez pohybu
hlavy sklonené akoby vdychovali zeleň

podozrievam
že počúvajú čo ti hovorím


hneď nato vyhodia zadkom smiešne doboka
roztopašne sa rozbehnú
spásať bezstarostný podvečer

vystieram ruky do bezvetria
usilujúc sa nevšímať si
chladnutie tela pod šatami
letne nasiaknutými dažďom

kde si?
ako môžem lietať?






Léta Páně 2011, dne 15.7. věnováno autorem marta
  
|<  01   02  >|
15.7.2011 | 13:22    Marcela

Vadí mi v básni ten citát.
Už jsem ho na literárních serverech četla tolikrát, že na něj začínám být alergická...

Zošuveril? To slovo neznám. Nadpis jsem pochopila hned, znám to spojení s vrbou.

Jinak pár dobrých obrazů, někde by šlo ai ubrat slova, ale ten citát je tam zbytečný a dílko sráží k zemi - i když jsi asi jeho včleněním do textu sledovala jiný cíl. Škoda.
15.7.2011 | 12:11    Marek

Aha, díky, tak teď vím, že nadpis skvěle sedí a rámuje dílko...
15.7.2011 | 12:09    marta

@Marek napsal:

Zrovna neznám slovo, co tvoří nadpis, ale dílu naštěstí rozumím, aspoň po svém.

Oceňuju, že dáváš do slov takovou specifickou něhu, ne žvatlavou či kýčovitou, ale takovou životnou...


Marek, poznáš výraz bútľavá vŕba? je to obrazné..človek, ktorému chodíme žalovať bolesti a tešiť sa s ním z príjemných vecí
no a bútľavenie..to je práve ten "proces" zverovania tajností duše..tak akosi :)

a ďakujem za odozvu
15.7.2011 | 12:05    Marek

Zrovna neznám slovo, co tvoří nadpis, ale dílu naštěstí rozumím, aspoň po svém.

Oceňuju, že dáváš do slov takovou specifickou něhu, ne žvatlavou či kýčovitou, ale takovou životnou...
|<  01   02  >|