|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
je čas prestať sa zaoberať sebou
tak som si umyla ruky
šmarila kus hliny na podložku a hľadám
hrudky čo vo mne ešte rebelia
alebo niečo
čo ma robí zraniteľnou od pása hore
vyťahujem
rozprestieram kruhy na vode
scvrknutá ako blato na opaku dlane
-
-
presvedčenie že som nemala čas odstáť a
tak trochu zbabelosť mi nedovoľujú
modelovať zľahka
spokojným lepením
len vyhŕňam pomýlené
ohnutia okolo osi a napokon sa rozvzlykám
čo som to za hlinu?
keby si ma bol preosial
alebo radšej posial
oziminou jarinou ďatelinou a koncom jesene ma nechal
skosiť ku koreňom
-
-
-
si zo mňa unavený
cítim to na miestach kde sa džbánu prilepujú ušká
aby si si ma mohol priložiť k ústam
vypálenú do biela
-
-
-
je čas prestať
zamrmlal si s kvapkou kyslého mlieka na hornej pere
a vrátil sa do seba
-
-
-
Léta Páně 2012, dne 1.2. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
beze slov - palec nahoru:+
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
je mi jasné, dolphi, prečo sa ti páči..patríš do tej istej kategórie postihnutých ako ja..nerobí ti problém uprostred treskúcich mrazov ležať v tráve..tak je to
/ u nás to posledné dni je stále okolo mínus dvadsiatky..no, veru je/
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Marti... veľmi sa mi páči tvoja nová poloha v posledných dvoch dielkach... akoby si ležala v tráve... v jarnej záhrade a čítala z listov stromov...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
avi
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
veď práve to je dôvod, prečo píšeme a čítame poéziu, Soni..pre to hľadanie a nachádzanie..seba v slovách iných..tých druhých vo svojich veršoch..och, och..zamotala som sa..ale ty rozumieš :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
napadlo mě směrem k sobě "co jsem to za hlínu?" :) Prostě mi ten text, hodně říká ...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ďakujem, Tessa..počkaj len, raz sa pustím aj do tých otáznikov, ktoré tajím sama sebe
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Líbí se mi ty tvoje monology, hledající, plné otazníků (i těch nenapsaných). Někdy se ptávám na podobné věci, ale jen velmi velmi opatrně, protože... možná.. ani nechci znát odpověď.
Tvoje poezie je ryze soukromá a přitom sdělitelná. Nedovoluješ jí sklouznout do deníčkového pofňukávání a zároveň ji nezahlcuješ planými metaforami, kterým se mnohý čtenář vyhýbá jako moru. Jo, jo, dobrá práce...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
prísľub vzkriesenia?..silné slová, bocco..nie je jednoduché uveriť, že tvár pod rukami za niečo stojí, hoci je tvoja
ďakujem za pochvalu..aj bez nej ma tvoj názor vždy zaujíma a cením si ho..tak
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
priznám sa, Sendy, že sama to musím preskúmať..kde si tú nenaplnenú ženskú žiadostivosť v tom texte vychmatla..alebo vidíš za obrazy?
fajn, že si sa zastavila
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
oh, niet čo oslavovať, milá Flávia..nič nie je hotové..beriem dlátko, drôtené slučky ......kým príde na rad glazúra..ojojoj! /ach, glazúra..nechci vedieť, čo mi prišlo na um..neveselé..nechám tak/
a ďakujem za príjemné slovká..potešili
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
výborné, Marti, tento text môže pokojne reprezentovať tvoju tvorbu
a ako poznamenala Flávia, i ja očakávam prísľub vzkriesenia
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
luxusnej otázky hovoríš?..napriek vzlykaniu?
rozumiem, JJ, tak poď na medovinu
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
máš pravdu, Cinda, každej se s tím materiálem nějakým způsobem pereme
..myslím, že život je dielo, ktoré tvarujeme až dokonca..nemyslím, žeby bolo dobré ostať spokojne sedieť medzi džbánikmi na polici
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Tak tohle se ti hodně povedlo. Originálně zpracované téma, otázka, úvaha... Všichni se občas ptáme, co že to jsme za lidi. A kdo ne, měl by. Ale ty jsi do toho dokázala voperovat pořádný kus ženské žádostivosti. Asi malinko nenaplněné.
|
|
|
|
