|
je čas prestať sa zaoberať sebou
tak som si umyla ruky šmarila kus hliny na podložku a hľadám hrudky čo vo mne ešte rebelia alebo niečo čo ma robí zraniteľnou od pása hore vyťahujem rozprestieram kruhy na vode scvrknutá ako blato na opaku dlane - - presvedčenie že som nemala čas odstáť a tak trochu zbabelosť mi nedovoľujú modelovať zľahka spokojným lepením len vyhŕňam pomýlené ohnutia okolo osi a napokon sa rozvzlykám čo som to za hlinu? keby si ma bol preosial alebo radšej posial oziminou jarinou ďatelinou a koncom jesene ma nechal skosiť ku koreňom - - - si zo mňa unavený cítim to na miestach kde sa džbánu prilepujú ušká aby si si ma mohol priložiť k ústam vypálenú do biela - - - je čas prestať zamrmlal si s kvapkou kyslého mlieka na hornej pere a vrátil sa do seba - - -
Léta Páně 2012, dne 1.2. věnováno autorem
marta
Kategorie: Poezie ostatní
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||






















