Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
je čas prestať sa zaoberať sebou
tak som si umyla ruky
šmarila kus hliny na podložku a hľadám
hrudky čo vo mne ešte rebelia
alebo niečo
čo ma robí zraniteľnou od pása hore
vyťahujem
rozprestieram kruhy na vode
scvrknutá ako blato na opaku dlane
-
-
presvedčenie že som nemala čas odstáť a
tak trochu zbabelosť mi nedovoľujú
modelovať zľahka
spokojným lepením
len vyhŕňam pomýlené
ohnutia okolo osi a napokon sa rozvzlykám
čo som to za hlinu?
keby si ma bol preosial
alebo radšej posial
oziminou jarinou ďatelinou a koncom jesene ma nechal
skosiť ku koreňom
-
-
-
si zo mňa unavený
cítim to na miestach kde sa džbánu prilepujú ušká
aby si si ma mohol priložiť k ústam
vypálenú do biela
-
-
-
je čas prestať
zamrmlal si s kvapkou kyslého mlieka na hornej pere
a vrátil sa do seba
-
-
-
Léta Páně 2012, dne 1.2. věnováno autorem marta
  
|<  01   02  >|
1.2.2012 | 13:21    Flávia

No Marta, Tvoja báseň je niečím mimoriadnym.
Nielenže je vystavaná na úprimnosti a túžbe prehodiť myšlienkam chuť, ale podala si ju ako narodeninovú tortu: Hľa, nový človek.
Oslavujem s Tebou.
1.2.2012 | 12:42    Cinda

Jo, líbilo se mi číst si v tomhle tvém nápaditém textu - "čo jsom to za hlinu" mě dostalo.Každej jsme sochař svýho života a každej se s tím materiálem nějakým způsobem pereme, jeden zručně, druhej si to jen tak matlá, třetí vytváří neuvěřitelný díla, jinej utekl k abstrakci... čo som to za hlinu? Odpovím si asi okřídleným rčením z jednoho mýho oblíbenýho filmu: „To máš z toho života, jakej vedeš. Ale to je taky z toho, jaký lidi ty si vybíráš. S jakejma lidma ty se stýkáš."
|<  01   02  >|