Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
nedostižná intuícia l.
ako kresliť koňa


uhlíkom v mäkkých líniach hľadám
tvary pasúceho sa
čiary sa mihajú
kontúry tmavnú

konča stola
pohupuje nôžkami v ovisnutých pančuškách
jazyk medzi spodnou perou a hornými hryzákmi
sústredená
pozoruje hodnotí žmurká
redukuje na podstatu

-čarbeš?
vyhrkne
nečaká odpoveď
uznanlivo kývne hlávkou
a červenou voskovkou primaľuje úsmev



ako jesť hlinu


sedí len dva kroky od plota
ľavá noha pod zadkom
druhá vedľa krtinca čo sála pravôňu zeme
dvojročnými prstami zviera jej chuť
v hrsti veľkej ako stredný kaleráb
bacuľato kladie do úst
zopár omrviniek padá na svetrík
jazykom
intenzívne ružovým pritlačí k podnebiu
rovnako slastne ako matkinu bradavku
prehltne
prižmúri
a nedočkavo opäť hrabne do hliny
..
Léta Páně 2012, dne 9.2. věnováno autorem marta
  
|<  01   02  >|
9.2.2012 | 17:02    Tessa

Já myslím, Marti, že je vnímáme, aspoň já teda mám takových momentů uložených v paměti stovky, ale teprve tvoje básnička mě donutila ty šuplíčky otevřít a kouknout se a pousmát...
9.2.2012 | 16:49    marta

vieš, Tessa, v poslednom čase akoby tu nastal prieval textov plných negatívne rozboľavenych smútkov
tak som si povedala: to sme sa všetci odrazu zabudli tešiť z jednoducho príjemných vecí?..nevnímame ich vari?..len všetko to čo nami trasie a otriasa?
a vyhrabla tieto textíky
9.2.2012 | 15:50    Tessa

Malé poetické nahlédnutí do dětského světa...
Ono - bez úsměvu to není nikdy ono, ani ta hlína by tak fajně nechutnala
|<  01   02  >|