|
v prenajatej krajine
. spieval len pre mňa cez obedňajšie prestávky clivú pieseň..tú o Poľane hĺbkami bez brehov vyzváňal keď mi bolo pusto opierali sme sa o seba bez sebeckých dotykov rúk a pier ........... ........... ..........predtým ..........nikto nespieval len mne ..........ešte aj tie od mamy pred spaním ..........keď sme sa blažene mechrili v perinách ..........staršia sestra oberala o refrén ........../~ necvrlikaj už! spi! ~/ ........... ........... ........... mäkučko som slzila ~ ..ty si predsa blázon.. ..ako ťa môžem nemať rada..~ môj zvon s ľudským hlasom nosí so sebou svoju nepoznateľnosť vždy ho počujem keď osamiem v údolí pri Jordáne posilnená ušľachtilým napätím medzi nami
Léta Páně 2012, dne 12.2. věnováno autorem
marta
Kategorie: Poezie volná
|
||||||||||||||||||||||||






















