som našla svet bez teba
úplne prázdny

len čmeliaci veľkí ako detské palčiaky
slučkovali staré dobré blues
aby nikto nepočul
dievčatko so zajakavým dychom

a zdochnutou muchou
v drobnej hrsti
keď odšepkávalo recitatív
o stromoch čo nemajú mená

potajme plačú
tak im je smutno za životom až
sa im farba z dúhy odlúpa
kolienka klesajú vedľa kolien
.
.
.
odvaha pobolieva
možno si ju raz vderiem do kože
a zažnem si ťa
dozretého vykrehnutím