S každým sa dá ako s papierom,
vystrihnúť a nalepiť pre efekt,
ale aj vyfarbiť a ponechať,
ani žralok nemá odolnosť voči tvarovaniu,
stačí vypustiť more a
suchozemský je on aj ty,
akoby ste boli jedno telo.

Netáram, som vážna, až to bolí
všetky uškrtenia, ktoré som neprežila.
Pamätáš posledné,
pomohla som ti, už rok a pol
mi vraciaš život po dňoch,
ktoré nekončia nocou, ale slnovratom.
Alergia na lúče pomaly mizne,
ale, vždy je nejaké ale.

Čakám na kómu a verím, že práve v nej
si obzriem fyzikálne zákony,
naučím sa hrať na klavíri, vraždiť tak,
aby ma pritlačil k múru skorumpovaný
a recitovať na spôsob, aby ma obecenstvo poslalo žiť.
Bláznivé sny? Nie, iba obtretie o možné.
Nekrič. Aj bez slov sa dá,
som ťažšia ako všetky výčitky dokopy,
ale, vždy je nejaké ale.

Na áre, kňaz práve odišiel,
no vôľa zostala,
zajtra začínam, vynulovať vek
nie je až také ťažké
a ostatní? Nechám ich vrátiť sa.
Možno pochopia.