LitWeb

Registrace

Kontakt

Hostů OnLine:

Členů OnLine:

Registrovaných členů:

Právě přihlášení:

Kyslé

víno, stretnutie, ponocovanie,
rozptyl jedného zarytého,
nenávidím mozog v piesočných dunách.

Pripaľujem si nádej o nádej
a do imaginácie sadím divý vinič,
z citrónovníka som pochudla
o tretinu ženy.

Z mozgu sa vykľul rozum,
paradoxne
v neužitočnej hodine.

Léta Páně 2012, dne 20.4. věnováno autorem Flávia

Kategorie: Poezie volná

|< 01 02 >|


	20.4.2012 \| 18:15 Lili

			... na teba príliš krátke, hm? ale o to hutnejšie... pripaľujem si nádej o nádej... a čakám. :)

	20.4.2012 \| 17:42 maaty

			no-veď to je umenie rozptýliť zarytého-účel svätí prostriedky :), piesočné duny sú síce v tomto prípade ako výčitka nemá, ale zas-každá rozkoš žiada svoju daň -he-he som sa pobavila, i keď možno zámer bol iný-mne sadla do môjho príbehu-dobro

	20.4.2012 \| 16:05 Flávia

			A keby len vedel Tess, on to ešte aj ponúka ako poetickú pochúťku;~

	20.4.2012 \| 14:18 Tessa

			Z divoké révy jen trpké víno a stejně trpké pousmání. Mozek o tom ví své...

|< 01 02 >|