Odchádzam do iného času,
do dimenzie,
kde pery vyrezávajú z dreva,
počuť len hobliny,
do zeme,
kde hlina je o odtieň svetlejšia
ako najtmavší črep v dejinách
prekliatych,
do živlov, ktoré uzatvárajú
póry pred úderom,
spuchnuté podnebie
vraví, že spŕchne.

Opeknievam, vracia sa ku mne žena
a oberáme minúty z hodín
spoznávaním,
pod vrstvou zrkadiel
amnézia podľahla.
Po odluke
život za súcno,
zmätok za intimitu,
zovňajšky za stvorenia,
korekcia rozjatrenej
chronologicky.