Chcem písať strmhlav
cez vášne, preludy, depresie,
z nárožia obitých rohov
a postávania pri kanáloch,
z prepchatých výkladov,
z vlakov po sprejeroch,
z Nietzscheho príliš ľudských,
z uhlov, v ktorých nie som
fotogenická.

Nenávidím sterilné prostredie v básňach,
príbehy zmijí naživo,
vytrhávam mreže z odsúdeniahodných
a pýtam sa davovej psychózy,
takto si to chcela?
Despotom hádžem pod nohy
odpútanú pozornosť,
pošmyknutie na strachu znamená
ísť oproti,
kovová hnevom
odrážam kruh, elipsu, špirály,
zaiskrilo trojrozmernosťou,
bezvýsledne sa snažím
obtlačiť do prenatálneho,
hĺbka si vypýtala čiaru života
a nechtom vyryla boj
do ďalšieho polstoročia.