svitá

vitaj
meno nie je podstatné
možno prídavok
dakedy k ničomu

delfína cháp
so vzorom spasiteľa
pozri znova
zachraňuje mŕtvolu

poď bližšie
ukážem ti rozvidnievajúcu stupaj
ako sa ráno nakláňa
ku mne a k tebe
od zasľúbenia k nám

no tesne predtým ma rozlož na atómy
vytras prebytočné a pobozkaj

zvečerieva sa

čas na prechádzku
po nej prípitok z holých tiel
už sa nepredstavujeme predstaveniami
čelom vzad
atrakcia vizionár i žraločie zuby

sme všetkým
vlastníme domov v glóbuse
prales kde dôvernosť
je seberovná s ozvenou
z hlbín oživujeme pľušť aj požehnanie

napríklad dnes si mi povedal
kvapky stekajúce po lícach
sú len symbolom
skutočné slzy zostávajú v pocite

a ja som ti uverila
ako ty si prisvedčil
že dvojhlas
pochádza z náleziska zamilovaných

archeológia
je vďačné povolanie