mávala záhradu plnú lúčnych kvetov
dôvernosť
schúlenú v kolienkach tráv

zastal vždy pri bránke
hlavu jej plietol

pootvor
zľahka
len o pár stebiel

rosou
z nevädze a kopýt
rozpustím tvoj strach

/tu musím prerušiť rozprávanie a povedať že mu neverila
vážne
z nevädze a kopýt...! ona!
chytala ju panika pri každom závane
lenže.../

vpustený vietor ju
nedočkavo

prehodil cez plece
a skôr než zavrela
strhol z nej tisíce púpav

čo on?

hlúpo zaerdžal
a pobral sa ďalej...