|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
uviazla som
medzi slovami a tichom
jedno neskončilo
druhé nevie ako začať
ako sa zmeniť na dotyk
vykúpený vlastnými dlhmi
čím zaplatiť
alebo lepšie
kde nájsť medonosné slovko
spôsob ako ho vysloviť
s dychom zatajujem túžbu
už aj pred sebou
zašľapávam do zeme
to čo z nej zostalo dúfajúc
raz ostanem celkom holá
vyhnem sa ďalším ročným bezvetriam
dlane otáčam na juh
prebudená v snehu prijímam hru na slnko
nevnímam zvieranie v hrdle
pod rebrami
ale to nie je celý plač
a ja to viem
aj ty to
vieš..?
Léta Páně 2011, dne 7.12. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
nemám obavy
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
niekedy sa usilujeme presvedčiť
sami seba
že keď niečo zašľapeme hlboko
do zeme v sebe že
to niečo
načisto zahlušíme
..asi mám príliš mäkké stupaje
nie a nie
/to len aby si nemala obavy o moje túžby, Hany :-)/
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ty zašlapávané touhy.. bez touhy je míň barev, tepla, světla, radosti.. všeho - nezašlapávat!!!
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
hm..ja sa neviem zbaviť pocitu
zadĺženia
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
zaplatila si :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ďakujem, Cinda
urobila si mi radosť..ten spôsob, akým si uchopila môj text..áno
pokora, zmierenie, láska..a rady naivne dúfame
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pěkně, Marto
ačkoliv je ta báseň smutná, tak z ní cítím i smíření, pokoru a hodně, hodně moc lásky.
... "s dychom zatajujem túžbu
už aj pred sebou
zašľapávam do zeme
to čo z nej zostalo dúfajúc"...
ano, ryzí a pravdivý pocit, život je o kompromisech a dokud víme, že nám něco za ně stojí, tak je děláme, možná naivně "dúfajúc", ale mnohdy i rády.
|
|
|
|
