|
Hostů OnLine:
Členů OnLine:
Registrovaných členů:
Právě přihlášení:
|
|
aby bolo medzi nami jasno
zavše ma nad ránom niečo donúti zobudiť sa
akoby schopnosť snívať náhle vypovedala službu
ochladnuté telo sa stiahne do prenatálnej a
dierou v prekrížení
sa usilujem rozpamätať
čo som Ti včera zabudla
krčíš plecami Bože?
nechce sa mi veriť že budeš čakať
kým poukladám slová
niekedy
treba tým druhým jednoducho zatriasť
počuješ?
už....z..a..s..e....Ti....mlčím
strnulá
už zase
už zase
teplom čo pripomína zem a občas Teba a vôbec
nemám vykľavené kolená
aké by to bolo keby si ma vzal
na okamih do lona
ako vtedy
keď nad mŕtvym dedkom mama tak neskutočne ticho plakala
zosúvajúc k dlážke
sa hustý vzduch postupne menil
na krik detí na školskej chodbe
na sladkastú chvíľu bez obrazu bez zvuku
bez seba
nečakáš
brieždením sa mihne tričko a džínsy
na ktorých som včera zašívala vrecká
možno ak sa medzi dverami načiahnem za Tebou do dňa
naliehavejšie ako včera
nemykneš sa
a ja prídem na to
ako vymlčať vlastné viny
Léta Páně 2012, dne 30.1. věnováno autorem
marta
|
|
|
|
|
|
|
|
..ako hovoríš, rezka..my v Ňom, On v nás..v blízkych..v bližších
vďaka za návštevu
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ano, stálá přítomnost Boha v nás a naše v něm, velmi intimní báseň..
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nekrič, dolphin..to len pri slovku "kolená" ma pohltila predstava dieťaťa sediaceho na otcových kolenách..nejako sa prepojilo s Otcom a s tými obrázkami z pamäte a...no strelená
ďakujem za návštevu
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vidíš, Soňa, presne tak sa často cítim..že najlepšie bude mlčať
to tvoje "Byla jsem tu" je aj tak výrečné..vďaka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
asi v polovici dielka som mal chuť zakričať... Marta ! vráť sa !... ale počkal som a urobil som dobre... ty si mi proste iba chcela ukázať, kde rastú kvety, ktorých krása vie vymlčať vlastné viny...
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
nevím, co k tomu ještě dodat. Někdy člověk udělá líp, když mlčí..Byla jsem tu :)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ďakujem, Dota, za odozvu..cením si každé slovko, ktoré niekto utrúsi pod mojim textom
aspoň sa mi na okamih zdá, že to má zmysel..písanie
/ale "najcharakteristickejšie"..uf, to je ale slovisko :)/
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ty píšeš o vnějším i vnitřním skutečně zevnitř a to je na tvých verších to nejcharakterističtější a nejcennější
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
och, Flávi, nemôžeš predsa napísať komentár krajší a silnejší ako celý môj text
žartujem..môžeš..a ja ti ešte aj poďakujem
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Vnútorný dialóg sa nestráca v monológu, prichádzajú odpovede, náznaky, dotyk mystiky, či to, čomu neverci vravia náhoda.
Máme v sebe bohatstvo, ktoré sa dá rozdať tak, že ubudne len z viny. A aj tie, niekedy sa pletú pod myšlienky, pritom z nich žije len fatamorgána. Odčinené, pochované obetou a aj tak, nie a nie sa zbaviť ich pachuti.
Marta, ukazuješ na priestranstvo a vravíš: Treba natiahnuť pletivo dookola.
A On vraví: Načo ešte aj navonok?
Bilancia: Odstránenie drôtených očí, boli do mínusu.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
počkaj, Hany, asi radšej celé to posunutie odstránime
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
vyvěšuju a koukám - nemám posunout to plakala taky?
|
|
|
|
