victor: inšpirovala? čo viac si želať, no ni?

dolphin: ..pekne a milo..úsmev..ako keby si ma zažil nasršenú..to by si sa ku mne radšej nepriznal

dali: rustikálne znaky
na vine je predstava ohnutého vzduchu pri zvuku zvona..vieš, keď ho silou svojho hlasu nútia uhnúť..asi preto sami tam votreli

veľmi pekne a milo sa prihováraš... takú ťa mám najradšej...

text je úžasný
rušia ma len tie rustikálne znaky okolo

vraj zabudla avi..tak avi

veď vieš, Marta, že Tvoje básne nepodliehajú ničomu, sú plnokrvné ako večnosť ... )) rozoberať to, čo nevyjadrím lepšie, netreba, ale inšpirovala si ma k niečomu, čo sa dlhšie rysuje vo mne ... ))

Tessa: vystihla si to..je osamelosť a ozajstná osamelosť..v prepožičanej krajine..vďake za krásny komentár

Soňa:..poznám takých "kteří se tváří jako samostatné jednotky, možná proto, že to neumí přijmout"..a možno občas patrím k nim..a možno častejšie ako si priznám /som si uvedomila vďaka tvojim slovám/

Flávia: hm, "sakrálny životný štýl "..neviem, či si to u mňa nenadhodnotila..len som Ho vpustila dnu..aj vďaka tomuto vyzváňavému..tak je to, Flávi

Dota:.."děsně smutnej"? záleží na uhle pohľadu..skús

JC: vieš, istá nepoznateľnosť je v každom človeku..nikoho nepoznáš až tak, žeby si ho poznal..rozumieš..a je to krásne, pretože práve tá nepoznateľná časť vytvára to napätie medzi ľuďmi..sami si "určíme" aké bude

In a Jardo: ďakujem..viem o čom hovoríte, len som udivená, že pri mojej jednoduchej "rozprávanke" Vás to uspokojenie pochytilo /vždy sa divím, verte, alebo nie/

bocco:..fajn, že pohladilo aj teba..chcela som pohladiť môj zvon, o ktorý sa opieram..hlavne tam, v údolí ho denne počujem..naladená do súzvuku
..a vedel si, bocco, že zvon sa môže stáť aj súčasťou života človeka?/alebo človek súčasťou života zvona..ak má vhodnú veľkosť srdca/..že bez jeho zvuku napína sluch v sebe až do vyčerpania, len aby zachytil chvenie? bim bam..?..nevedel? :)

Jasně. Čtenářův Kerberos je podivně ukolíbán zpěvem nikoli Orfeovým, ale Bludiččiným. To si v danou chvíli zaslouží drobet té pozornosti i chvíli ticha.

Přidávám se k Jardovi, nechávám se nést a pak kvůli Tobě, kvůli nám pro teď (a za to může ten text), odkládám svojí soukromou pitevnu na neurčito.

Nádherně se poslouchá, když někdo umí v mateřštině psaným slovem zpívat!
(mechrenie v perinách  zní parádně)

Marti, zaraďujem si ju medzi tvoje naj, ak nie naj vôbec
pieseň o súzvuku, ktorá pohladí
vlastne nemám slov

"...nikdo nezpíval jen mně.."
poznaná nepoznanost stvrzená
rukoudáním!!

Ten název je děsně smutnej...

Nádherný záver Marta, sakrálny životný štýl je u mnohých len vyjadrovacím prostriedkom. No u Teba je prepojenie až hmatateľné.
A čo sa týka spomienok na detské roky, aj to je spôsob načerpania energie alebo terapia, keď namiesto napočítania do desať, si človek nechá premietať pred vnútorným zrakom mäkkosť a nevinnosť detstva.

a zase, krásná básnička a koment co napsala Tessa...

můj zvon s lidským hlasem a tak dál...to mě dostalo. A určitě je dobrý, mít se o koho opřít,.., ale věř mi, že znám dost lidí, kteří se tváří jako samostatné jednotky, možná proto, že to neumí přijmout..

V životě, který nám byl propůjčen, je dobré mít se o koho opřít. Ten, který zpívá jen tobě, tě nikdy nenechá v údolí Jordánu doopravdy osamělou...