joj, Flávia..do seba som chcela..do svojej hluchoty /..alebo nie?/

Soňa, ďakujem..ani si si neuvedomila, aký pekný komentár si mi tu nechala :)..?

vidíš, Dota, niekomu by sa zdalo, že sa neustále zaoberám sebou a ja len..zapíšem, čo nás viacerých omína

vložila jsi do ní s citlivostí vlastní absurditu a přímočarost, která na mě cílí až uhrančivě

Marto, vidím, že tady už bylo vše řečené :) Četla jsem jí dnes několikrát a pořád je jiná, pořád se v ní dá hledat..

Marta, tneš do živého.
Lebo telo má každý a hlas v sebe tiež.
Len občas sme hluchí ako polená. Radšej praskáme.

..to s tmavou komôrkou si zapamätám :) pred rokmi som si v kúpeľni máčala v ustaľovači končeky prstov, nedočkavo vábiac z negatívov na papier úsmevy svojich detí..aj strach mal vtedy inú podobu..sa mi zdá
kam som to..vďaka, liv

"Strach je temná komůrka, kde se vyvolávaj negativy". Neboj, udělej aspoň něco. Určitě nezkameníš a i ty křečový žíly na duši povolí:) Pěkný čtení, Marto.

..avi

nedivím, že nepočul..ja pre to prašťanie v sebe občas zapochybjem, že sa objaví..dúha jedna ;)

a vidíš... úplne mi to prekrikovanie prehlušilo dúhu v predposlednej strofe... vôbec som ju nepočul rozprávať... chvalabohu, že tam je...

vieš, Vorona, nečudujem, že si si vytrhla..ono je to celé vlastne pozliepané z výkrikov, čo občas kdesi začujem..kdesi v sebe
/ a niektoré kričia aj mimo mňa..no veru/
fajn, že si dala vedieť, žes tu bola ;)

Dolphi, nie každé dohadovanie a prekrikovanie v sebe býva čiernopísmenkové..niekedy sa už v priebehu napijú dúhových
..rozumiem, fajn že ten záver si ťa našiel

tentokrát som sa našiel iba v závere... posledné štyri riadky sú pre mňa veľkou minibásňou... forma je dobrá, ako vždy... ale ja tak nemám rád čierne písmenká... a zvlášť, keď ich napíše autor, ktorý mi je blízky... potom tie písmenká preskakujú na mňa...

Možná bych to nezachytila ani tak, Marti, protože některé z těch "dílčích" tužeb zarezonovaly v mém vlastním životě a podvědomí a dost možná mě právě tohle odvedlo z cesty, po které se ubírala tvoje báseň

a možno som to, Tess, zamotala na cimprcampr..prepáč, no ))

Tess:.. tá spústa túžob, ktoré vidíš v texte, by sa mala zliať v jednu..nedotiahla som to správne, ak si to nezachytila
/..kým jedna časť subjektu sarkasticky útočí na tú druhú, že so svojimi obavami kamenie zahľadená kamsi..kde aj tak nesmie, iná časť toho istého subjektu prezrádza svoju pripútanosť k slovám ostatných..túžiac vo veršoch vykĺznuť zo seba a užívať si tú zvláštnu blízkosť cudzích slov..darmo sa usiluje umlčať samú seba.............nezvláda to..našťastie/

Sendy:..pravda, Sendy, je dôležité vedieť, čo chceš..no tie krôčiky k splneniu bývajú občas, povedzme namáhavé
a ďakujem, pětice potešila ))